Halucinogén muchotrávka červená
Farmakológia muchotrávky červenej
Existuje viacero druhov muchotrávok. Kým niektoré druhy sú smrteľne jedovaté, iné dokonca jedlé.
Muchotrávka červená (Amanita muscaria) obsahuje 3 účinné látky:
-muscimol https://en.wikipedia.org/wiki/Muscimol
-kyselina iboténová https://en.wikipedia.org/wiki/Ibotenic_acid
-muskarín https://en.wikipedia.org/wiki/Muscarine
Žiadna z týchto látok nie je na zozname zakázaných látok v žiadnom štáte. Teda policajtom môžete z radosťou ukázať ako máte nazberané muchotrávky červené. Navyše nie je to ani chránený druh.
(Ale ani v prípade lysohlávok nie je treba mať žiadne obavy, lebo policajti majú zakázané bez povolenia prokurátora robiť prehliadku vozidla, majú zakázané prehľadávať vrecká, tašky, atď. V prípade ak by tak policajti aj protizákonne urobili, bude to pre súd ako neplatný dôkaz, nakoľko bol dôkaz získaný protiprávne. V takom prípade by bol obvinený prepustený na slobodu. O týchto právnických veciach hovoril JUDr. Adam Puškár - advokát (trestné právo), v relácii na Slobodnom Vysielači https://www.youtube.com/watch?v=rBV_5tmt79g )
Muscimol
Psychoaktívny účinok sa pripisuje lenmucsimolu, ktorý je agonistom na GABA receptory. Účinky muscimolu sú halucinačné, psychedelické a disociatívne. Na rozdiel od sedatív sa podľa môjho názoru na neho vytvára tolerancia omnoho pomalšie, pretože pôsobí na GABA receptory iným mechanizmom, omnoho priamším spôsobom. (sedatívum/benzodiazepín zvyšuje aktivitu GABA receptorom na základe alosterickej modifikácie, teda v užšom slova zmysle nie je vnímaný ako priamy agonista na GABA receptory).
https://en.wikipedia.org/wiki/Muscimol
Kyselina iboténová
Je agonista na NMDA, glutamátové receptory. Tiež je slabším agonistom na excitačné AMPA receptory. 10-20%kyseliny iboténovej sa neskôr v tele mení na muscimol, nakoľko majú veľmi podobnú chemickú štruktúru s muscimolom. Nie je isté, či by samotný muscimol stačil na psychedelický účinok. Možno na psychedelickú aktivitu mucsimolu je potrebná aj prítomnosť kyseliny iboténovej. NMDA a GABA receptory sú vo vzájomnej interakcii. Kým NMDA receptory sú excitačné, GABA receptory sú inhibičné. Tým že sa zvýši aktivita excitačným NMDA receptorom, tie budú vysielač aj silné signály ku GABA receptorom. NMDA receptory zvýšia inhibičnú aktivitu GABA receptorom.
Kyselina iboténová samotná by bola vhodná aj ako doplnková liečba pre schizofrenikov - zvýšením aktivity NMDA receptorov by sa mohli potlačiť príznaky schizofrénie.
V prípade hospitalizácie v nemocnici (ak by došlo k nejakému extrémnemu predávkovaniu), sa proti excitačnej toxicite kyseliny iboténovej, má podať viac krát ketamín a neskôr memantin maximálne po dobu 3 dní.
https://en.wikipedia.org/wiki/Ibotenic_acid
Muskarín
https://en.wikipedia.org/wiki/Muscarine
Muskarín je zodpovedný za negatívne vedľajšie účinky muchotrávky červenej. Ide o látku neurologického charakteru. Od muskarínu je aj odvodený názovmuskarín-acetylcholínové receptory (skratka MAR). Muskarín je silným agonistom na tieto receptory.
Zvýšená aktivita muskarín-acetylcholínových receptorov zlepšuje pamäť, ich nízka aktivita spôsobuje problémy s pamäťou. Celková anestéza znižuje aktivitu týmto receptorom, preto sa po operácii niekedy podávajú lieky na zvýšenie aktivity týmto receptorom (hovorí sa im inhibítory acetylcholínesterázy), aby žalúdok a črevá mali vyššiu sekréciu štiav (pooperačné ileus). Inhibítory acetylcholínesterázy užívajú aj Alzheimerici.
Zvýšená aktivata muskarín acetylcholínových receptorom má za následok nasledovné:
zvýšenie sekrécie všetkých žliaz: slinných, potných, očných, mazových, žalúdočných, črevných,
kŕče v žalúdku a črevách,
zníženie krvného tlaku, spomalenie tepovej frekvencie srdca, hnačka, urýchlené vyprázdňovanie. Pravdepodobne to ovplyvňuje aj svalový tonus na konečníku, čo môže spôsobiť že človek stolicu nie je schopný zadržať.
Ďalšie vedľajšie účinky sú neschopnosť zadržať moč, časté nutkanie na močenie, slzenie, znížená telesná teplota s rizikom podchladenia v dôsledku nadmerného potenia, svalové kŕče a triaška, zúžené očné zrenice, rozmazané videnie, zníženie vnútroočného tlaku, polyúria (nadmerná tvorba moču), zúženie priedušiek (dýchavičnosť, astmatický záchvat), zvracanie.
Samozrejme to sú príznaky už nejakej smrteľnej dávky, pri bežnej rekreačnej dávne muchotrávky červenej sa nemusia prejaviť všetky tieto vedľajšie účinky a tiež nie v nejakej silnej miere.
https://en.wikipedia.org/wiki/Muscarinic_acetylcholine_receptor
https://en.wikipedia.org/wiki/Muscarinic_agonist
Lieky ktoré zvyšujú aktivitu MAR sú asi tými najlepšími liekmi na chudnutie. A tiež nie nadarmo sa aj z fajčenia chudne. Veľmi podobné receptory MAR, sú nikotín-acetylcholínové receptory, ktoré pôsobia veľmi podobne.
(Raz som videl jedného človeka trpiaceho Alzheimerovou chorobou v pokročilom štádiu, ktorý bol obézny. Obezita u tohoto človeka je dôkazom, že buď vôbec neužíval lieky pôsobiace na MAR, alebo len v príliž nízkych dávkach. Najskôr išlo o zlyhanie lekára)
V angličtine som si čítal jeden nepríjemný príbeh, ako niekto užil muchotrávku červenú. Veľmi som sa smial (prišlo mi to veľmi smiešne) na tom príbehu, keď viacero ľudí v skupine, užili muchotrávku červenú, nevydržali to a vysrali sa vnútri na koberec -:). Zodpovedný bol za to muskarín. Množstvo muskarínu v muchotrávke je veľmi závislé na tom, v akom prostredí muchotrávka rástla, v akej zemi, v akom čase boli zberané, atď. Mnohí ľudia zažili aj mnoho pozitívnych skúseností, bez významnejších vedľajších účinkov.
Pri hospitalizácii, ak došlo k vážnejšej otrave muskarínom, sa ako protijed na muskarín použije atropín, alebo iný antagonista/blokátor na MAR.
Muchotrávnu červenú je vhodné v rámci rekreačného užvania používať spoločne s bobuľami ľuľkovca zlomocného, alebo s liekom, ktorý znižuje aktivitu MAR (sú to napr. urologické lieky proti inkontinencii - úniku moču). Tak za zabráni vedľajším účinkom muchotrávky červenej.
Podľa všetkého muskarín má aj veľmi podobné účinky ako lieky používané na krvné zrazeniny a mozgovú mŕtvicu (cyclic adenosine monophosphate (cAMP)). Nepôsobí len na MAR. Teda veľmi efektívne rozširuje cievy, pôsobí na adenozínové receptory, ktoré sú zodpovedné za krvný tlak, výkonnosť a frekvenciu srdca a šírku/priemer ciev. Muskarín v nízkych dávkach by bol vhodný ako preventívna liečba pred srdcovo cievnymi ochoreniami
Muchotrávka zelená
Len trochu odbočím od témy, ale trochu to súvisí, keď sme už pri tých muchotrávkach.
V čom spočíva jej jedovatosť?
Toxické účinné látky v muchotrávke zelenej sú silné inhibítory RNA polymerázy, teda takmer úplne zastavia syntézu/tvorbu bielkovín. To spôsobí bunkovú smrť a zlyhanie celých orgánov. Týka sa to hlavne vnútorností a obličiek. Človek ktorý prežije otravu, musí mať vymenené (transplantované) všetky vnútornosti.
Inak len tak mi napadlo, že zrejme nízke dávky niektorých účinných látok muchotrávky zelenej by zrejme dokázali zastaviť rakovinové bujnenie, teda potlačiť príznaky rakoviny, čo by bol stále lepší liek, ako ten kontroverzný najčastejšie používaný druh chemoterapie po ktorej podľa oficiálnych štatistík 50% ľudí umiera, (ale to je len moja úvaha, priznám sa, že sa v rakovine zas až tak nerozumiem, či by boli účinné látky muchotrávky na tieto veci naozaj vhodné).
Iné účinné látky zasa spôsobujú hemolýzu, teda odumieranie červených krviniek.
Protijedy na muchotrávku samozrejme existujú, ale zrejme je to všetko len na experimentálnej úrovni.
https://en.wikipedia.org/wiki/Amanita_phalloides
https://en.wikipedia.org/wiki/Alpha-Amanitin
https://en.wikipedia.org/wiki/Beta-Amanitin
https://en.wikipedia.org/wiki/Phalloidin
https://en.wikipedia.org/wiki/Phallolysin