Nenávykové psychoaktívne látky

Ja mám trochu iné myslenie ako väčšina ľudí, mám lepšie rozvinuté schopnosti dedukcie, schopnosť vidieť v súvislostiach a spojitostiach. Snáď vám nebude problém pochopiť tento článok, keď tam často okrem hlavnej témy aj odbočím a píšem tu aj o súvislostiach.

NMDA antagonisti, sa nazývajú vo všeobecnosti disociatívne látky.
https://en.wikipedia.org/wiki/NMDA_receptor_antagonist

Medzi najznámejšiu disociatívnu látku patrí návykovýketamín. Hovorí sa mu aj disociatívne anestetikum. Ketamín dokáže človeka znehybnieť, preto je vhodný pri neposedných deťoch, ak lekár potrebuje urobiť drobný chirurgický zákrok. Tlmí tiež bolesť. Pôsobí len krátko myslím, že len nejakých 10-15 minút.Disociatívne anestetikum sa vníma ako také, ktoré s princípu nespôsobí človeku bezvedomie.
Ketamín zvyšuje krvný tlak hlavne preto, lebo jeho účinok je neselektívny, má aj určitú spoločnú vlastnosť s kokaínom: je inhibítorom spätného vychytávania dopamínu, serotonínu a noradrenalínu.

Aj známy"rajský plyn" je NMDA antagonista, okrem toho zvyšuje aktivitu aj niektorým dopamínovým receptorom. Pre celkovú anestézu je nepraktický, pretože dosť zastavuje dýchanie a jeho účinnosť je dosť nízka, musí byť podávaný vo vysokej koncentrácii s kyslíkom, pričom hrozba hypoventilácie je veľmi vysoká. Používa sa niekedy aj zmiešaný s inými inhalačnými anestetikami. Samostatne sa používa len ako analgetikum a najčastejšie ho používajú zubári (hlavne súkromní), viac menej ako zábavku pre pacientov, pretože na utlmenie bolesti má zubár aj iné viac praktické možnosti.
Xenón je celkové anestetikum, je selektívny NMDA antagonista z podstatne vyššou afinitou/účinnosťou ako oxid dusný, je už viac praktický, na Slovensku sa ešte nepoužíva. Porovnanie oxidu dusného so xenónom je tu https://en.wikipedia.org/wiki/Xenon#Medical

Látky ktoré sú NMDA antagonisti, dokážu spôsobiť halucinácie a mimotelové zážitky. https://en.wikipedia.org/wiki/Dissociative

Možnosťnávykovosti a závislosti u NMDA antagonistov môže nastať len vtedy, ak je účinok týchto látok neselektívny, ak zvyšujú aktivitu aj dopamínovým receptorom.

(celkovo návykovosť pri všetkých návykových psychoaktívnych látkach sa vysvetľuje podľa súčasnej vedy len jednou teóriou: zvýšením aktivity dopamínových receptorov, (či už priamo alebo nepriamo), pričom nie všetky látky, ktoré zvysujú aktivitu dopamínovým receptorom sú návykové, ako napr. LSD, či parkinsonické lieky).

Pojem disociácia sa vníma ako určitá zmena stavu vedomia, hlavne v tom pozitívnom slova zmysle. Ak začne byť disociácia patologická, potom je to vnímané akodepersonalizácia alebo derealizácia a to už v súvislosti so psychiatrickou diagnózou. (Veľmi nepríjemné stavy depersonalizácie majú často užívatelia konope čo je spojené aj z ťažkými depresiami)

NMDA receptory sú niečím veľmi unikátne. Ako jediné významnejšie receptory sú vnímané ako excitačné receptory,
(pričom väčšina receptorov nie sú kvalifikované ani ako inhibičné ani ako excitačné). Zasa naopak, jediné významnejšie inhibičné receptory sú GABA receptory.
Všetky celkové anestetiká, ktoré sú dostupné na Slovenskom farmakologickom trhu, sú farmakologicky GABA agonisti a NMDA antagonisti, okrem opiátov a midazolamu, ktorý ako sedatívum-benzodiazepín zvyšuje aktivitu len GABA receptorom.

(Bežné anestetiká sú okrem toho často aj antagonisti na muskarín-acetylcholínové alebo nikotín-acetylcholínové receptory, čo sú to vzájomné takmer rovnaké receptory. Výhodu to má potláčanie sekrécie hlienov v dýchacích cestách, čo padne anestéziológovi mimoriadne vhod).
GABA agonista a NMDA antagonista je ak alkohol - asi nie nadarmo ho v dávnej minulosti používali ako anestetikum na operácie.

GABA a NMDA receptory by mali byť, pokiaľ viem, receptory, ktorých je v mozgu najviac. Teda o to silnejšie pôsobia látky na tieto receptory a o to sú významnejšie

Disociatíva sú unikátne tým, že ako jediné psychoaktívne látky fungujú na, základeznižovania aktivity receptorov (antagonizme). Všetky ostatné látky, návykové aj nenávykové fungujú na princípe zvyšovania aktivity nejakým receptorom (agonizme).

NMDA receptory a neurodegeneratívne choroby
Podľa zdanlivej logiky by na starobu sa mali procesy v ľudskom tele spomaľovať. Ale opak je pravdou. Ak človek starne, zrýchľujú sa všetky procesy v tele, napr. srdce sa začne pracovať omnoho výkonnejším tempom, čo sa prejavuje hypertenziou (celkovo hlavným faktorom krvného tlaku je srdce), ktorú má v starobe takmer každý.
A v mozgu platí presne rovnaká logika. Najvýkonnejšie pracujúce (excitačné) receptory, začnú na starobu pracovať ešte výkonnejším spôsobom. Privysoká aktivita NMDA receptorov spôsobuje postupné samozničenie, odumieranie nervových buniek a tomu sa hovoríexcitoxicita (odvodená od slova excitácia a toxicita).
A excitoxicitou súvisia neurodegeneratívne choroby, akoAlzheimerova a Parkinsonova choroba. Alzheimerik a parkinsonik by mali užívať lieky, ktoré sú NMDA antagonisti.
Pri Alzheimerovej chorobe možno nápadne pozorovať, že mozog Alzheimerika je zmenšený a scvrknutý.

Schizofrénia
Niektoré príznaky schizofrénie sú podobné účinkom NMDA antagonistom. Podľa súčasnej vedy sa prišlo na to, že schizofrenik má vyššiu hladinu látky v mozgu, ktorá je NMDA antagonista https://en.wikipedia.org/wiki/Kynurenic_acid#Role_in_disease. Preto vznikla aj NMDA teória o pôvode schizofrénie. Táto teória nie je v rozpore s dopamínovou teóriou. Mimochodom veľká časť psychiatrov považuje schizofréniu ako súbor viacero diagnóz naraz. Schizofrenik by mal užívať látku, ktorá je NMDA agonista.
https://en.wikipedia.org/wiki/Glutamate_hypothesis_of_schizophrenia

Zdravotné riziká
Žiadne významné zdravotné riziká neboli zaznamenané pri nenávykových NMDA antagonistoch. Iba dlhodobé užívanie, vo vysokej frekvencii a vo vysokých dávkach môže spôsobiť trvalé poškodenie mozgu. Z krátkodobého hľadiska je zmena na nervových bunkách taká, že obsahujú viac vody vo vakuolách. To sa ale zakrátko vráti do normy po tom, ako disociatívnej látke skončí doba účinnosti.

Najväčší problém vnímam to, že sú NMDA antagonisti len veľmi málo vedecky preskúmané. Veľmi málo o nich vieme. Viac informácii vieme len výlučne o ketamíne a DXM

L-fenylalanín je tiež v NMDA antagonista. Je to výživový doplnok voľnopredajný v lekárni. Ľudia na internete písali, že po užití fenylalanínu mali veľmi kvalitné živé sny https://en.wikipedia.org/wiki/L-Phenylalanine

DXM DXM je účinná látka v liekoch proti kašľu. Nakoľko sú lieky v USA dostupné aj bežne v obchodoch, ich predaj nevyžaduje lekársky predpis, ľudia majú s ním veľa rekreačných skúseností a je o ňom dostupných asi najviac informácii. Má ale extrémne nízku afinitu/silu účinnosti, ľudia ho používajú v rekreačných dávkach v 600-1000 mg aj omnoho viac. Nepríjemné vedľajšie účinky z krátkodobého hľadiska môžu byť významné kvôli jeho nízkej afinite. Orgány celého tela majú čo robiť, aby zvládli také veľmi veľké množstvo cudzej neprirodzenej "chemikálie" v tele. https://en.wikipedia.org/wiki/Recreational_use_of_dextromethorphan
Inak existuje aj nejaká disociatívna látka s veľmi vysokou afinitou, je však veľmi málo preskúmaná. Tam by žiadne takéto problémy vedľajších účinkov neboli

Sigma σ receptory
Nejde o opioidný receptor. Aktivitu zvyšujú týmto receptorom návykové NMDA antagonisti ako napr. ketamín a PCP. DMT je podľa súčasného vedeckého poznania jediná látka z tryptamínov (tryptamíny sú látky veľmi podobné neurotransmiteru serotonínu https://en.wikipedia.org/wiki/Category:Psychedelic_tryptamines) a jediná látka so psychedelických látok, ktorá je agonistom sigma receptorov.
Antipsychotikum Haloperidol je zasa antagonista na tieto receptory.

Látky Ditolylguanidine, Siramesine by mali byť nenávykové agonisti na sigma receptory a zároveň antagonsti na NMDA receptory. Ide o málo preskúmané látky.

Lepšie zdokumentovaná látka ktorá pôsobí najsilnejšie na sigma receptory je Ibogain. Problém sú pri ňom srdcové arytmie https://en.wikipedia.org/wiki/Ibogaine